Daňová povinnosť

Príjmy z pohľadu zákona o dani z príjmov - § 6 ods. 1 písm. b)

Z pohľadu ZoDP patria príjmy dosiahnuté na základe živnostenského oprávnenia medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b).

K dosiahnutiu vyššie uvedených príjmov z voľných živností je potrebné mať živnostenské oprávnenie a príjmy z nich dosiahnuté sa považujú za príjmy z podnikania.

Dosiahnutie takýchto príjmov teda zakladá povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov, pokiaľ má daňovník napríklad príjmy zo zamestnania a popritom vykonáva aj podnikanie, príjmy plynúce z podnikania nie je možné zúčtovať u zamestnávateľa v rámci ročného zúčtovania dane ale uviesť ich v rámci daňového priznania spolu s ostatnými príjmami. Povinnosť podať daňové priznanie má daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy sú podľa § 32 ods. 1 ZoDP, vyššie ako 1 nezdaniteľnej časti základu dane a nie je v strate.

Z príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZoDP sa platí daň z príjmov vo výške 19%, zo základu dane prevyšujúceho 176,8 násobok platného životného minima vo výške 25%. V prípade, že sa jedná o živnostníka s príjmami do 100 tisíc eur/rok, sadzba dane z príjmov je vo výške 15% s platnosťou od 1.1.2020.

Tieto príjmy patria medzi tzv. aktívne príjmy, čo znamená že v rámci daňového priznania je možné k nim uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, alebo hovorovo odpočítateľné položky a rovnako sa počítajú do príjmov pri posudzovaní nároku na daňový bonus na dieťa/deti.

Aké daňové výdavky je možné si uplatniť príjmoch podľa § 6 ods. 1 písm. b)?

Fyzická osoba, ktorá má príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa môže rozhodnúť pre jeden z troch spôsobov uplatňovania výdavkov.

Živnostník si môže uplatniť pri výpočte základu dane výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov a vybrať si jeden z troch spôsobov podľa toho, ktorý je pre fyzickú osobu najviac výhodný. Fyzická osoba si môže vybrať z nasledovných spôsobov uplatňovania výdavkov:

  • tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, podľa § 6 ods. 10 ZoDP,
  • skutočne preukázateľné, reálne výdavky na základe vedenia daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZoDP,
  • skutočne preukázateľné, reálne výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

To, či sa živnostník rozhodne uplatniť reálne výdavky, alebo uplatní paušálne výdavky nikde vopred nenahlasuje, túto skutočnosť vyznačí priamo v tlačive daňového priznania k dani z príjmov typ B a v prípade, že to zákon vyžaduje doloží aj potrebnými výkazmi účtovnej závierky.

Pri rozhodovaní, ktorý spôsob uplatňovania si živnostník vyberie možno použiť nasledujúce faktory:

  • povaha vykonávanej činnosti (pri činnostiach duševného charakteru ku ktorým nevznikajú reálne výdavky je výhodnejšie uplatniť paušálne výdavky),
  • výška príjmu (pri abstrahovaní od iných príjmov sa uplatnenie paušálnych výdavkov oplatí do výšky príjmu cca 20 000 eur, pri vyšších príjmov stojí za úvahu porovnať paušálne a reálne výdavky spojené s podnikaním),
  • paušálne výdavky si nemôže uplatniť platiteľ DPH, pokiaľ by bol živnostník platiteľom DPH len časť roka, paušálne výdavky si uplatniť môže.

Paušálne výdavky si môže živnostník uplatniť do výšky 60% príjmov, najviac 20 000 eur/rok a okrem nich si môže uplatniť všetky uhradené odvody do ZPj a SP. Túto sumu je možné uplatniť bez ohľadu na počet mesiacov podnikania v roku. Pri uplatnení paušálnych výdavkov živnostník nedokladá k daňovému priznaniu k dani z príjmov žiadne iné účtovné výkazy. Je potrebné, aby viedol evidenciu o príjmoch v časovom slede, zásobách a pohľadávkach. Zákon neustanovuje, ako má evidencia pri uplatnení paušálnych výdavkov vyzerať, rovnako ako to, či je potrebné ju viesť v digitálnej podobe.

Príklad na vedenie evidencie k paušálnym výdavkom:

Jozef Mrkvička

Mierová 159, 821 05 Bratislava
IČO: 41325831

číslo dokladu dátum vyhotovenia Dátum splatnosti Popis suma úhrada
12019 1.2.2019 15.2.2019 účtovníctvo 560,00 € 16.2.2019
22019 3.3.2019 17.3.2019 účtovníctvo 780,00 € 13.3.2019
32019 2.4.2019 16.4.2019 účtovníctvo 870,00 €
príjmy spolu:

1 340,00 €
pohľadávky spolu:

870,00 €

Výdavky

Dátum úhrady Popis suma
7.2.2019 odvod ZP 63,84 €
8.3.2019 odvod ZP 63,84 €
8.4.2019 odvod ZP 63,84 €
zaplatené odvody: 191,52 €

Daňová evidencia a jednoduché/podvojné účtovníctvo

Pri uplatnení reálnych, preukázateľných výdavkov sa živnostník môže rozhodnúť medzi:

  1. vedením daňovej evidencie
  2. vedením jednoduchého účtovníctva
  3. vedením podvojného účtovníctva.

Daňová evidencia

Daňová evidencia nie je účtovná sústava, to znamená, že je to niečo medzi evidenciou pri paušálnych výdavkoch a reálnym vedením niektorého z účtovníctiev. Pokiaľ sa živnostník rozhodne pre vedenie daňovej evidencie rovnako ako pri paušálnych výdavkoch toto svoje rozhodnutie nemusí oznamovať, vyznačí priamo v tlačive daňového priznania k dani z príjmov, že uplatnil tento spôsob. V tomto prípade je povinný viesť evidenciu o:

  1. príjmoch v časovom slede vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
  2. daňových výdavkoch v časovom slede vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
  3. hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
  4. zásobách a pohľadávkach,
  5. záväzkoch.

A aké náležitosti musí spĺňať účtovný doklad? Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) ZoÚčt, musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom obsahovať:

  1. slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
  2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
  3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a
  4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Počas uplatňovania preukázateľných daňových výdavkov v rozsahu daňovej evidencie, živnostník nie je účtovnou jednotkou (napr. nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku, vyhotoviť účtovné výkazy). Ak sa živnostník rozhodne viesť daňovú evidenciu, vedie ju počas celého zdaňovacieho obdobia. Nemôže dôjsť k situácii, že by časť zdaňovacieho obdobia viedol účtovníctvo a časť zdaňovacieho obdobia viedol daňovú evidenciu.

Jednoduché/podvojné účtovníctvo

Ak sa živnostník rozhodne viesť jednoduché/podvojné účtovníctvo musí si byť vedomý, že v tomto prípade už ide o účtovanie v niektorej z vybraných účtovných sústav s dodržaním všetkých postupov účtovania a vedením všetkých predpísaných účtovných kníh. Pokiaľ nedisponuje potrebným vzdelaním v oblasti účtovníctva, neodporúčame púšťať sa do vedenia účtovníctva bez odborníka a ostať radšej pri vedení daňovej evidencie, ktorá sa dá zvládnuť aj bez odborného vzdelania. V prípade vedenia účtovníctva, či už jednoduchého alebo podvojné je potrebné okrem daňového priznania k dani z príjmov predkladať aj výkazy účtovnej závierky.

Výhoda vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva oproti daňovej evidencii je v bližšej špecifikácii príjmov a výdavkov, prípadne časovom členení, prípadne vedenie evidencie na projekty či strediská.

Registrácia na daň z príjmov

Podľa § 49a odstavec 1 ZoDP je fyzická osoba, ktorá na území SR získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území SR.

Pri získaní živnostenského oprávnenia prostredníctvom JKM alebo Obvodného úradu môže živnostník vyznačiť v žiadosti, že má záujem aby vznik jeho živnostenského oprávnenia bol automaticky oznámený správcovi dane.

Správca dane po doručení skutočnosti o vzniku živnostenského oprávnenia vydá živnostníkovi osvedčenie o pridelení daňového identifikačného čísla a oznámi číslo jeho osobitného účtu daňovníka.

Elektronická komunikácia so správcom dane

S účinnosťou od 1.7.2018 sú podnikajúce fyzické osoby povinné komunikovať so správcom dane len elektronicky. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky podnikajúce fyzické osoby, ktoré majú príjem podľa § 6 odstavec 1 a 2 ZoDP, teda aj na živnostníkov. Elektronickú komunikáciu s daňovým úradom je možné zriadiť tromi spôsobmi:

Registráciou na stránke Finančnej správy bez použitia eID (občianskeho preukazu s čipom),

Registráciou na stránke Finančnej správy s použitím eID,

Splnomocnením na zastupovanie v daňovom konaní.

Pokiaľ sa živnostník rozhodne pre prvý spôsob tak sa v prvej fáze zaregistruje cez registráciu na stránke Finančnej správy a po doručení potvrdzovacieho e-mailu musí ešte osobne navštíviť daňový úrad s dvomi kópiami dohody o elektronickej komunikácii, aby správca dane jeho elektronickú komunikáciu autorizoval.

V druhom prípade, s použitím nového občianskeho preukazu s elektronickým čipom urobí celú registráciu vrátane autorizácie od svojho počítača, bez osobnej návštevy daňového úradu. Na uskutočnenie tohto procesu je však potrebné inštalovať si kompletný balík softvéru pre komunikáciu s čipovým občianskym preukazom.

V treťom prípade, ak si nie ste istí, či zvládnete registráciu a autorizáciu a následne zasielanie jednotlivých podaní, máte možnosť splnomocniť na zastupovanie v daňovom konaní svojho účtovníka alebo daňového poradcu alebo inú osobu a tá vybaví registráciu za vás, resp. pridá si vás pod svoju registráciu a elektronické podania bude podávať pod svojím číslom ale vo vašom mene.

Daň z nehnuteľností

Okrem dani z príjmov sa pri dosahovaní príjmov živnostníci môžu stretnúť aj s inými druhmi daní, ktoré s ich podnikaním súvisia. Daň z nehnuteľností patrí medzi priame dane, to znamená, že živnostník má povinnosť k tejto dani len v prípade, ak používa nehnuteľnosť, alebo jej časť na podnikanie. Daňové priznanie k dani z nehnuteľností sa podáva vždy do 31.1. na nasledujúci rok.

Daňové priznanie sa podáva iba raz, pri vzniku povinnosti k tejto dani, následne už len pri zmene. V prípade, ak sa živnostník rozhodne využívať nehnuteľnosť, alebo jej časť na podnikanie nemá oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane, ktorým je miestne príslušný obecný/mestský úrad, má povinnosť prvýkrát podať daňové priznanie k nehnuteľnosti k 31.1. nasledujúceho roka po roku, kedy mu vznikla povinnosť k dani (nadobudol nehnuteľnosť, alebo ju začal používať na podnikanie).

V daňovom priznaní k nehnuteľnosti si daňovník nevypočítava sám výšku daňovej povinnosti, len podá daňové priznanie a výšku daňovej povinnosti mu rozhodnutím zašle miestne príslušný správca dane.

PRÍKLAD:

V jednej miestnosti súkromného rodinného domu som si zriadil kanceláriu. Môžem si dať do daňových výdavkov náklady súvisiace s týmto priestorom ako energie a podobne?

V prípade, ak sa rozhodnete využívať nehnuteľnosť, alebo jej časť na podnikateľské účely, je potrebné zmeniť účel užívania tejto nehnuteľnosti a následne v rámci daňového priznania k dani z nehnuteľností týmto pomerom aj rozlišovať nehnuteľnosť na bytové účely a časť nehnuteľnosti na nebytové účely, čo znamená rôzne sadzby dane.

Daň z motorových vozidiel

Daň z motorových vozidiel je ďalšou z priamych daní, ku ktorým vzniká živnostníkovi povinnosť len v prípade, ak používa auto na podnikanie, či už zaradené v obchodnom majetku alebo súkromné.

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa podáva spätne, k 31.1. nasledujúceho kalendárneho roka za rok predchádzajúci. Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené podmienky pre posúdenie predmetu dane, t.j. došlo k použitiu vozidla na podnikanie. Daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo vozidlo poslednýkrát použité na podnikanie.

Ročná sadzba dane pre jednotlivé vozidlá podľa ich zdvihového objemu valcov motora je uvedená v prílohe číslo 1 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení neskorších predpisov. V daňovom priznaní si daňovník sám vypočíta výšku dane z motorových vozidiel a v termíne na podanie daňového priznania, teda k 31.1. je povinný túto daň aj uhradiť.

Daň z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty patrí medzi nepriame dane z dôvodu, že bez ohľadu na to, či je živnostník alebo nie je platiteľom tejto dane, je zahrnutá v tovaroch a službách, ktoré nakupuje. Platiteľom dane z pridanej hodnoty sa môže živnostník stať dvomi spôsobmi:

  • Dobrovoľne
  • Povinne, po prekročení zákonom stanoveného obratu

Zákonom stanovený limit po prekročení ktorého je živnostník povinný sa registrovať za platiteľa dane z pridanej hodnoty je 49 790 eur za predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov.

UPOZORNENIE

Je potrebné si uvedomiť, že v zákone o dani z pridanej hodnoty sa píše o dvanástich predchádzajúcich kalendárnych mesiacoch a nie o posledných dvanástich mesiacoch v zmysle uplynulého kalendárneho roka (1.1-31.12.), preto ak sa živnostník blíži svojimi príjmami k dosiahnutiu tohto obratu je vhodné si každý mesiac obrat prepočítať. Registrácia je povinná do 20.teho nasledujúceho mesiaca, po mesiaci v ktorom živnostník dosiahol obrat.

     

kto sme

Občianske združenie Učená právnická spoločnosť, o. z. (ďalej len „združenie“).

Sme nepolitické, dobrovoľné, záujmové združenie odborníkov, ktoré rozvíja činnosť na území Slovenskej republiky s možnosťou spolupráce so zahraničnými subjektmi.

Kde nás nájdete

Trnavská cesta 100
821 01 Bratislava

+421 905 242 400