Odvodové a daňové povinnosti

Z pohľadu zákona o dani z príjmov

Právnická osoba s príjmami podľa § 2 písm. b) ZoDP vedie podvojné účtovníctvo a na konci zdaňovacieho obdobia, ktorým môže byť kalendárny alebo hospodársky rok vyčísluje účtovný výsledok hospodárenia. Účtovný výsledok hospodárenia následne transformuje na základ dane a v prípade, ak dosiahne kladný základ dane, v termíne na podanie daňového priznania vyčísli a uhradí daň z príjmov vo výške 21%. S účinnosťou od 1.1.2020 v prípade právnickej osoby s príjmami do 100 tisíc eur/rok je sadzba dane z príjmov vo výške 15%.

V prípade účtovného výsledku hospodárenia, ktorým je zisk, od tohto odpočíta uhradenú daň z príjmov a dostane tzv. zisk po zdanení, ktorý následne na základe rozhodnutia jediného spoločníka alebo na základe rozhodnutia valného zhromaždenia môže vyplatiť spoločníkom ako podiel na zisku. Spoločník, alebo jednotliví spoločníci majú nárok na podiel na zisku v závislosti od výšky ich podielu na základnom imaní spoločnosti.

Na základe rozhodnutia jediného spoločníka, alebo na základe rozhodnutia valného zhromaždenia môže spoločnosť vyplatiť podiel na zisku, z ktorého má však povinnosť podľa § 43 ods. 1 písm. a) zraziť zrážkovú daň z dividend vo výške 7%. Takto zrazenú daň má povinnosť odviesť miestne príslušnému správcovi dane a podať hlásenie. Podiely na zisku je možné vyplácať len v prípade, ak sú uhradené všetky straty predchádzajúcich účtovných období.

Zdanený a vyplatený podiel na zisku už nie je v prípade spoločníka predmetom dane z príjmov fyzickej osoby.

Z pohľadu odvodového zaťaženia

Sociálna poisťovňa

Výplata podielu na zisku nevstupuje do vymeriavacieho základu na odvody do SP, z toho dôvodu nevzniká spoločníkovi s nárokom na výplatu podielu na zisku registračná ani odvodová povinnosť voči SP.

Zdravotná poisťovňa

Výplata podielu na zisku nevstupuje do vymeriavacieho základu na odvody do ZP, z toho dôvodu nevzniká spoločníkovi s nárokom na výplatu podielu na zisku registračná ani odvodová povinnosť voči ZP. Musí však platiť preddavky na verejné zdravotné poistenie podľa § 4 ods. 1 ZoZP z titulu príjmov zo závislej činnosti, príjmov SZČO alebo ako samoplatiteľ zdravotného poistenia.

Spoločník a konateľ s nárokom na odmenu za výkon funkcie konateľa

Z pohľadu zákona o dani z príjmov

Konateľ alebo spoločník s.r.o. môže dostávať odmenu za výkon svojej funkcie na základe uzatvorenej zmluvy o výkone funkcie konateľa alebo na základe mandátnej zmluvy. Odmena za výkon funkcie konateľa/spoločníka pritom môže byť vyplácaná pravidelne (t. j. mesačne) alebo nepravidelne (napr. štvrťročne, polročne, ročne).

Z pohľadu ZoDP je odmena za výkon funkcie konateľa považovaná za príjem podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZoDP, teda za príjem zo závislej činnosti. Tento príjem podlieha na základe § 35 ods. 1 ZoDP vyberaniu a plateniu preddavkov na daň zo závislej činnosti, ktorú vyberie a odvedie zamestnávateľ, ktorý odmenu za výkon funkcie konateľa vypláca. Príjem za výkon funkcie konateľa sa poníži o poistné, ktoré je konateľ povinný platiť z odmeny a v prípade, ak si má nárok uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane tak o túto čiastku a z takto vypočítaného základu dane sa zrazí a odvedie daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške 19%.

Z pohľadu odvodového zaťaženia

Sociálna poisťovňa

Odvody do SP z odmeny za výkon funkcie konateľa sú rôzne v závislosti od faktu, či sa jedná o pravidelne alebo nepravidelne vyplácanú odmenu. Odvody v prípade nepravidelnej odmeny budú pre zamestnávateľa (s.r.o.) a zamestnanca (konateľa/spoločníka)

Druh poistenia	Konateľ/spoločník s.r.o. a nepravidelná odmena
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Nemocenské poistenie	x	x
Dôchodkové poistenie Starobné	14%	4%
Dôchodkové poistenie Invalidné	3%	3%
Poistenie v nezamestnanosti	x	x
Garančné poistenie	x	x
Úrazové poistenie	x	x
Rezervný fond	4,75%	x
Spolu	21,75%	7,00%

Odvody v prípade pravidelnej odmeny budú pre zamestnávateľa (s.r.o.) a zamestnanca (konateľa/spoločníka)

Druh poistenia	Konateľ/spoločník s.r.o. a nepravidelná odmena
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Nemocenské poistenie	1,4%	1,4%
Dôchodkové poistenie Starobné	14%	4%
Dôchodkové poistenie Invalidné	3%	3%
Poistenie v nezamestnanosti	1%	1%
Garančné poistenie	x	x
Úrazové poistenie	x	x
Rezervný fond	4,75%	x
Spolu	24,15%	9,40%

Odvody do ZP pre účely verejného zdravotného poistenia sú rovnaké bez ohľadu na to, či sa jedná o pravidelnú alebo nepravidelnú výplatu odmeny za výkon funkcie konateľa.

Odvody zamestnávateľa do ZP	10%
Odvody konateľa z odmeny za výkon funkcie do ZP	4%

Spoločník a konateľ v postavení zamestnanca

Z pohľadu zákona o dani z príjmov

Konateľ alebo spoločník s.r.o. sa môže zamestnať v danej spoločnosti. Môže sa zamestnať buď na základe pracovnej zmluvy na pracovný pomer, alebo prostredníctvom dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z pohľadu ZoDP je mzda vyplácaná na základe pracovného pomeru alebo na základe dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru považovaná za príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoDP, teda za príjem zo závislej činnosti. Tento príjem podlieha na základe § 35 ods. 1 ZoDP vyberaniu a plateniu preddavkov na daň zo závislej činnosti, ktorú vyberie a odvedie zamestnávateľ, ktorý odmenu za výkon funkcie konateľa vypláca. Príjem za výkon funkcie konateľa sa poníži o poistné, ktoré je konateľ povinný platiť z odmeny a v prípade, ak si má nárok uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane tak o túto čiastku a z takto vypočítaného základu dane sa zrazí a odvedie daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške 19%.

Z pohľadu odvodového zaťaženia

Sociálna poisťovňa

Druh poistenia	Konateľ/spoločník s.r.o. ako zamestnanec
	Zamestnávateľ	Zamestnanec
Nemocenské poistenie	1,4%	1,4%
Dôchodkové poistenie Starobné	14%	4%
Dôchodkové poistenie Invalidné	3%	3%
Poistenie v nezamestnanosti	1%	1%
Garančné poistenie	0,25%	x
Úrazové poistenie	0,80%	x
Rezervný fond	4,75%	x
Zdravotné poistenie	10%	4%
Spolu	35,20%	13,40%

Poznámka: v prípade, ak konateľ/spoločník s.r.o. má najmenej 50 % účasť na majetku spoločnosti, zamestnávateľ (spoločnosť) za neho neplatí garančné poistenie. V prípade, ak je spoločník/konateľ zamestnaný na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti a je poberateľom predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku, môže si uplatniť tzv. odvodovú výnimku. Odvodovú výnimku je možné uplatniť len u jedného zamestnávateľa do výšky 200 eur/mesiac, čo v praxi znamená, že odvody do SP sa platia až nad výšku mzdy 200 eur/mesiac. Rovnako je možné odvodovú výnimku uplatniť v prípade spoločníka/konateľa, ktorý je zamestnaný na základe dohody o brigádnickej činnosti študentov, je teda študentom.

Zdravotná poisťovňa

Odvody do ZP pre účely verejného zdravotného poistenia sú rovnaké bez ohľadu na to, či sa jedná o pravidelnú alebo nepravidelnú výplatu mzdy.

V prípade, ak sa jedná o osobu, ktorá je osobou so zdravotným postihnutím 41% a viac odvody na verejné zdravotné poistenie sa platia v polovičnej výške, teda zamestnávateľ 5% a zamestnanec 2%.

Registrácia na daň z príjmov

Podľa § 49a odstavec 1 zákona o dani z príjmov je právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky. Správca dane po doručení žiadosti o registráciu platiteľa dane z príjmov vydá žiadateľovi osvedčenie o pridelení daňového identifikačného čísla a oznámi číslo jeho osobitného účtu daňovníka.

Registrácia zdravotná poisťovňa

Zamestnávateľ je povinný najneskôr do ôsmich dní nahlásiť zmenu platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Zmena platiteľa poistného znamená v jeho prípade, že sa rozhodol zamestnávať, alebo vyplácať odmenu za výkon funkcie konateľa a od toho dňa mu vznikla povinnosť platiteľa zdravotného poistenia. Rovnako nahlasuje začiatok a neskôr aj ukončenie platenia preddavkov na verejné zdravotné poistenie za zamestnancov, ktorých sa to týka a mesačne podáva výkazy zdravotného poistenia o odvedenom a zaplatenom poistnom. ZP raz ročne vykoná zúčtovanie zdravotného poistenia a jeho výsledok oznámi zamestnávateľovi.

Registrácia Sociálna poisťovňa

Ak sa zamestnávateľ rozhodne zamestnávať, je povinný sa registrovať v SP a následne je povinný najneskôr pred začatím vykonávania zamestnania alebo poberania odmeny za výkon funkcie konateľa prihlásiť aj každého jedného zamestnanca, či konateľa. SP komunikuje so zamestnávateľmi len elektronicky, takže je každý zamestnávateľ povinný uzatvoriť so SP dohodu o elektronickej komunikácii. Prostredníctvom elektronickej komunikácie zamestnávateľ oznamuje SP všetky zmeny týkajúce sa zamestnancov na registračných listoch a rovnako podáva mesačne výkazy o zrazenom a odvedenom poistnom.

Elektronická komunikácia so správcom dane

S účinnosťou od 1.1.2018 sú podnikajúce právnické osoby povinné komunikovať so správcom dane len elektronicky. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky podnikajúce právnické osoby, ktoré majú príjem podľa § 6 odstavec 1 a 2 ZoDP. Elektronickú komunikáciu s daňovým úradom je možné zriadiť dvomi spôsobmi:

• Registráciou na stránke Finančnej správy s použitím eID,
• Splnomocnením na zastupovanie v daňovom konaní.

V prvom prípade, s použitím nového občianskeho preukazu s elektronickým čipom urobí celú registráciu vrátane autorizácie od svojho počítača, bez osobnej návštevy daňového úradu. Na uskutočnenie tohto procesu je však potrebné inštalovať si komplet balík softvéru pre komunikáciu s čipovým občianskym preukazom.

V druhom prípade, ak si nie ste istí, či zvládnete registráciu a autorizáciu a následne zasielanie jednotlivých podaní, máte možnosť splnomocniť na zastupovanie v daňovom konaní svojho účtovníka alebo daňového poradcu alebo inú osobu a tá vybaví registráciu za vás, resp. pridá si vás pod svoju registráciu a elektronické podania bude podávať pod svojím číslom ale vo vašom mene.

Daň z nehnuteľností

Okrem dani z príjmov sa pri dosahovaní príjmov právnické osoby podnikajúce v športe môžu stretnúť aj s inými druhmi daní, ktoré s ich podnikaním súvisia. Daň z nehnuteľností patrí medzi priame dane, to znamená, že daňovník má povinnosť k tejto dani len v prípade, ak používa nehnuteľnosť, alebo jej časť na podnikanie. Daňové priznanie k dani z nehnuteľností sa podáva vždy do 31.1. na nasledujúci rok. Daňové priznanie sa podáva iba raz, pri vzniku povinnosti k tejto dani, následne už len pri zmene. V prípade, ak sa daňovník rozhodne využívať nehnuteľnosť, alebo jej časť na podnikanie nemá oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane, ktorým je miestne príslušný obecný/mestský úrad, má povinnosť prvýkrát podať daňové priznanie k nehnuteľnosti k 31.1.nasledujúceho roka po roku, kedy mu vznikla povinnosť k dani (nadobudol nehnuteľnosť, alebo ju začal používať na podnikanie). V daňovom priznaní k nehnuteľnosti si daňovník nevypočítava sám výšku daňovej povinnosti, len podá daňové priznanie a výšku daňovej povinnosti mu rozhodnutím zašle miestne príslušný správca dane.

PRÍKLAD: V jednej miestnosti súkromného rodinného domu som si zriadil posilňovňu. Môžem si dať do daňových výdavkov náklady súvisiace s týmto priestorom ako energie a podobne?

V prípade, ak sa rozhodnete využívať nehnuteľnosť, alebo jej časť na podnikateľské účely, je potrebné zmeniť účel užívania tejto nehnuteľnosti a následne v rámci daňového priznania k dani z nehnuteľností týmto pomerom aj rozlišovať nehnuteľnosť na bytové účely a časť nehnuteľnosti na nebytové účely, čo znamená rôzne sadzby dane.

Daň z motorových vozidiel

Daň z motorových vozidiel je ďalšou z priamych daní, ku ktorým vzniká daňovníkovi povinnosť len v prípade, ak používa auto na podnikanie, či už zaradené v obchodnom majetku alebo súkromné. Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa podáva spätne, k 31.1. nasledujúceho kalendárneho roka za rok predchádzajúci. Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené podmienky pre posúdenie predmetu dane, t.j. došlo k použitiu vozidla na podnikanie. Daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo vozidlo poslednýkrát použité na podnikanie. Ročná sadzba dane pre jednotlivé vozidlá podľa ich zdvihového objemu valcov motora je uvedená v prílohe číslo 1 zákona o dani z motorových vozidiel. V daňovom priznaní si daňovník sám vypočíta výšku dane z motorových vozidiel a v termíne na podanie daňového priznania, teda k 31.1. je povinný túto daň aj uhradiť.

Daň z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty patrí medzi nepriame dane z dôvodu, že bez ohľadu na to, či je podnikateľ alebo nie je platiteľom tejto dane, je zahrnutá v tovaroch a službách, ktoré nakupuje. Platiteľom dane z pridanej hodnoty sa môže stať dvomi spôsobmi:

• Dobrovoľne
• Povinne, po prekročení zákonom stanoveného obratu

Zákonom stanovený limit po prekročení ktorého je povinný sa registrovať za platiteľa dane z pridanej hodnoty je 49 790 eur za predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov.

UPOZORNENIE: Je potrebné si uvedomiť, že v zákone o dani z pridanej hodnoty sa píše o dvanástich predchádzajúcich kalendárnych mesiacoch a nie o posledných dvanástich mesiacoch v zmysle uplynulého kalendárneho roka (1.1.-31.12.), preto ak sa daňovník blíži svojimi príjmami k dosiahnutiu tohto obratu je vhodné si každý mesiac obrat prepočítať. Registrácia je povinná do 20.teho nasledujúceho mesiaca, po mesiaci v ktorom dosiahol obrat.

V prípade, ak právnická osoba nakupuje, alebo dodáva služby do členského štátu EÚ, je povinná pred samotným dodaním sa registrovať podľa § 7a ZoDPH. Na základe registrácie správca dane pridelí identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, čo však v praxi znamená, že právnická osoba sa nestáva riadnym platiteľom DPH, je registrovaná len na nákup a dodávku služieb v rámci členských krajín EÚ. Pri nákupe služby bude táto dodaná bez sadzby DPH platnej v krajine dodávateľa. Odberateľ je povinný v zdaňovacom období, kedy bola služba dodaná podať daňové priznani k dani z pridanej hodnoty a odviesť DPH v sadzbe platnej v SR. V prípade dodania služby do členského štátu EÚ je dodávateľ povinný vystaviť daňový doklad bez DPH a následne podať v tom istom zdaňovacom období súhrnný výkaz k dani z pridanej hodnoty.

Zdieľať

Všetky tagy